tag:blogger.com,1999:blog-90568880210095074172024-03-05T03:37:42.998-08:00मराठी व्याकरण Marathi Grammarसर्व प्रकारच्या स्पर्धा परीक्षांसाठी उपयुक्त व्याकरणासाठी एक परिपूर्ण वेब साईट . eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comBlogger74125tag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-5023647595613227032016-07-22T11:25:00.000-07:002016-07-22T11:41:02.707-07:00How to Join Marathi Vyakran "मराठी व्याकरण" telegram channel ?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div dir="ltr" style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg9TdrsfKeJaCdUNDqqmHneLL4p5W31_RZTlwmNrMoxKcH9HgzWUfV_HcxmLvUBAc9sjIHNibmwwO6nENWLAdpUcFSEGsKnDSIBj2Fjnpg_K5x_s1aoFzA9mmdfYTjo4TXiA7WFwdCu3DY/s1600/PicsArt_07-23-12.08.59.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg9TdrsfKeJaCdUNDqqmHneLL4p5W31_RZTlwmNrMoxKcH9HgzWUfV_HcxmLvUBAc9sjIHNibmwwO6nENWLAdpUcFSEGsKnDSIBj2Fjnpg_K5x_s1aoFzA9mmdfYTjo4TXiA7WFwdCu3DY/s400/PicsArt_07-23-12.08.59.jpg" width="400" /></a></div>
<span style="color: red;"><br /></span>
<span style="color: red;"><br /></span>
<span style="color: red;">मराठी व्याकरण टेलिग्राम चॅनेल जॉईन करण्यासाठी खालील स्टेप्स फ़ॉलो करा .</span></div>
</div>
<ul style="text-align: left;">
<li><b>"मराठी व्याकरण" </b>टेलिग्राम चॅनेल जॉईन करणे एकदम सोपे आहे . </li>
<li><b>"मराठी व्याकरण" </b> टेलिग्राम चॅनेल मध्ये आपण जॉईन होण्यासाठी whats App प्रमाणे , कुठेही admin ला msg वगैरे करत बसावं लागत नाही , कि माझा नंबर तुमच्या ग्रुप ला add करा . </li>
<li>तुम्ही स्वतः <b>"मराठी व्याकरण" </b> टेलिग्राम चॅनेल जॉईन करू शकता , तेही 2 ते 3 सोप्या स्टेप मध्ये .</li>
</ul>
<div dir="ltr">
<b>"मराठी व्याकरण" </b> टेलिग्राम चॅनेल वर जॉईन होण्यासाठी खालील सोप्या स्टेप्स पूर्ण करा :</div>
<div dir="ltr">
<br /></div>
<ol style="text-align: left;">
<li>प्रथम प्ले स्टोर मधून टेलिग्राम ( Telegram ) हे अँप डाउनलोड करा . किवा <a href="https://play.google.com/store/apps/details?id=org.telegram.messenger">टेलिग्राम येथून डाऊनलोड करा </a>. टेलिग्राम डाउनलोड झाल्या नंतर , त्यावर व्हाट्स अँप प्रमाणे आपला नंबर रजिस्टर करा .</li>
<li>त्यानंतर टेलिग्राम ऍपच्या वरिल भागात असणाऱ्या सर्च ऑप्शन मध्ये <b>@Marathi</b> असे सर्च करा.( लक्षात घ्या <b>@Marathi असेच</b> सर्च करा मध्ये स्पेस वगैरे देऊ नका नाहीतर चॅनेल सापडणार नाही )</li>
<li>आपणास <b>"मराठी व्याकरण" </b> चॅनेल दिसेल त्यावर क्लिक करा . <b>"मराठी व्याकरण" </b>चॅनेल ओपन होईल ,आता तुम्ही <b>"मराठी व्याकरण" </b>चॅनेल वर असाल. <b>"मराठी व्याकरण" </b>चॅनेल वरील Msg लोड होईपर्यंत थोडा वेळ थांबा .</li>
<li>आता चॅनेल च्या तळाला खाली जॉईन ( Join ) चा ऑप्शन असेल तिथे क्लीक करा .</li>
<li>किंवा टेलिग्राम वर रजिस्टर केल्या नंतर <a href="http://telegram.me/marathi">येथे क्लिक करा</a></li>
<li>झाले काम अपडेट मिळणे सुरु होतील . </li>
<li>सोप्प आहे ना ?? म्हणजे कुणाच्या मागे लागायला नको मला ऍड करा म्हणून ... तुम्ही स्वतः ऍड होऊ शकता .</li>
</ol>
<div dir="ltr">
चला तर मग एक छानसा ग्रुप तुमची वाट पाहतोय.लवकर जॉईन करा आणि आपल्या मित्रांना पण जॉईन करायला सांगा .<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgOE5kF0zqBc5sJGs-mYgI7VJ0gC_EazJwsHsj2uQ0px74kmKw2MoqJsDUo0uyKBKScvS92qRrrX-mQQje0jYi2JT4k9YWhErwP_0aqkH9DgsPk5ROr6nXeEY0xOOWLzNibb2ubjrMOqos/s1600/PicsArt_07-22-03.02.23.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgOE5kF0zqBc5sJGs-mYgI7VJ0gC_EazJwsHsj2uQ0px74kmKw2MoqJsDUo0uyKBKScvS92qRrrX-mQQje0jYi2JT4k9YWhErwP_0aqkH9DgsPk5ROr6nXeEY0xOOWLzNibb2ubjrMOqos/s640/PicsArt_07-22-03.02.23.jpg" width="363" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
</div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-91554202681862396752015-02-22T07:46:00.003-08:002015-02-22T07:46:55.146-08:00अध्याक्षर "क " पासून म्हणी <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQH5gxwBRYmU5t0m-OF22GkSjSAgYVfop18K0hoMaW1El1iRRIN188yNM7EEs0yFtMdxEYP20LB5-Le9hG7XIZEDv0nzqjgYZ3r7CwocoQ5VhohmwaPy4KxJInW9Hg1WwFSbpwi-h3098/s1600/marathi+mhani86.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQH5gxwBRYmU5t0m-OF22GkSjSAgYVfop18K0hoMaW1El1iRRIN188yNM7EEs0yFtMdxEYP20LB5-Le9hG7XIZEDv0nzqjgYZ3r7CwocoQ5VhohmwaPy4KxJInW9Hg1WwFSbpwi-h3098/s1600/marathi+mhani86.png" /> </a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhb2JhjRphqZJVLIPXGE1J4__wfF3EIgtwBuLttZZym67P443QYRebLDxSVPJmWO8V2pwIFDXThiuq2CDcBLlAck4CZ6DHG0X5lgcO8-sjIfulx3Pt5scGKgAQTxhiOx7zq4KnoA7m3vHA/s1600/marathi+mhani87.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhb2JhjRphqZJVLIPXGE1J4__wfF3EIgtwBuLttZZym67P443QYRebLDxSVPJmWO8V2pwIFDXThiuq2CDcBLlAck4CZ6DHG0X5lgcO8-sjIfulx3Pt5scGKgAQTxhiOx7zq4KnoA7m3vHA/s1600/marathi+mhani87.png" /> </a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEho7EUVajlIbYi1Znt-w8PHWuQJSxsSke44EPhi3tDNRfxoJReIiRh0qtcjOY0owbhBqChfhEU2eyh3ZINDg5VYOCb0khKFWpcH3l0hmsAQIn5BcEP-3sZaY6BCBgS8fWLOWUGeR3Uo99E/s640/marathi+mhani88.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEho7EUVajlIbYi1Znt-w8PHWuQJSxsSke44EPhi3tDNRfxoJReIiRh0qtcjOY0owbhBqChfhEU2eyh3ZINDg5VYOCb0khKFWpcH3l0hmsAQIn5BcEP-3sZaY6BCBgS8fWLOWUGeR3Uo99E/s640/marathi+mhani88.png" /> </a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizTXQFuI9a9tS9SJnb8vJmGV4Rvkc5WzHIsppOaT0_iHY0XMTgvFa6xeWDXHf3XSo1ovhPdnCBjHdiK2ptAhfQGFCHjyDVw6YTyST684mOEyHFK3mEJ4kMbKiFDKkQJw3YxCDSbLLhyphenhyphenKw/s400/marathi+mhani89.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizTXQFuI9a9tS9SJnb8vJmGV4Rvkc5WzHIsppOaT0_iHY0XMTgvFa6xeWDXHf3XSo1ovhPdnCBjHdiK2ptAhfQGFCHjyDVw6YTyST684mOEyHFK3mEJ4kMbKiFDKkQJw3YxCDSbLLhyphenhyphenKw/s400/marathi+mhani89.png" height="304" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjz5EesOd8RmXEarIU4fgcxenYQJR_dWjdxOVhKUfTbft3OekKrOJCOI7r5eAXYndvDfHpDC627fUhFanX7Me33d7No0nJaZQW0z4U-6SeNMeblcNCePbOmuwwHan2qbM_5yCnho_EZcD0/s400/marathi+mhani90.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjz5EesOd8RmXEarIU4fgcxenYQJR_dWjdxOVhKUfTbft3OekKrOJCOI7r5eAXYndvDfHpDC627fUhFanX7Me33d7No0nJaZQW0z4U-6SeNMeblcNCePbOmuwwHan2qbM_5yCnho_EZcD0/s400/marathi+mhani90.png" height="287" width="320" /></a></div>
<br /></div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-72484158130468798592015-02-22T07:37:00.000-08:002015-02-22T07:37:07.367-08:00मराठी म्हणी <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: white; color: #333333; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: x-large; line-height: 20.7900009155273px; text-align: left;"><b><span style="background-color: #eeeeee;"><span style="color: black;"></span></span></b></span>कोल्हा काकडीला राजी - लहान माणसे थोड्या गोष्टीने संतुष्ट होतात<br />
गाढवाला गुळाची चव काय - अडाणी, मूर्ख माणसास गुणाचे कौतुक नसते<br />
घोडामैदानजवळ असणे - परीक्षा लवकरच होणे<br />
डोंगर पोखरून उंदीर कढणे - जास्त श्रम करून कमी फायदा होणे<br />
<a name='more'></a><br />
भरंवशाच्या म्हशीला टोणगा - पूर्ण निराशा करणे<br />
वरातीमागून घोडे - एखदी गोष्ट झाल्यावर तिची साधने जुळवणे<br />
पाण्यात राहून माशाशी वॆर - बलवानाशी शत्रुत्व काय कामाचे?<br />
खायला काळ भुईला भार - ज्याचा काही उपयोग नाही असा माणूस भार बनतो<br />
तेल गेले, तूप गेले, हाती धुपाटणे आले - दोन्ही फायदा करून देणाऱ्या गोष्टी मूर्खपणामुळे हातच्या जाणे<br />
नाव मोठे लक्षण खोटे - कीर्ती मोठी पण कृती छोटी</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-90376992332839497622015-02-22T07:36:00.002-08:002015-02-22T07:37:19.684-08:00अर्थासह मराठी म्हणी<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<span style="color: #333333;">1. पी हळद हो गोरी – उतावळेपणा दाखविणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">2. मेल्याशिवाय स्वर्ग दिसत नाही – प्रत्यक्ष अनुभव घेतल्याशिवाय कळत नाही</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">3. बाप दाखव नाहीतर श्राद्ध कर – दोनपैकी एक पर्याय निवडणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">4. चार दिवस सासूचे चार दिवस सुनेचे – प्रत्येकाची वेळ कधीतरी येतेच</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">5. आंधळा मागतो एक डोळा देव देतो दोन डोळे – अपेक्षेपेक्षा जास्त प्राप्ती होणे</span><br />
<a name='more'></a><br />
<br />
<span style="color: #333333;">6. उंटावरचा शहाणा – मूर्ख सल्ला देणारा</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">7. अडला हरी गाढवाचे पाय धरी – अडचणीच्या वेळी मूर्खाचीही मनधरणी करावी लागते</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">8. नाचता येईना अंगण वाकडे – स्वत:स चांगले काम येत नसणारा दुसऱ्याचे दोष काढतो</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">9. तोंड दाबून बुक्क्यांचा मार – विनाकारण जुलूम सहन करावा लागणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">10. नावडतीचे मीठ अळणी – नावडत्याने काही चांगले केले तरी आवडत नाही</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">11. अंथरूण पाहून पाय पसरावे – ऎपत पाहून खर्च करवा</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">12. छत्तीसाचा आकडा – विरुद्ध मत असणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">13. तेरड्याचा रंग तीन दिवस – एखादे कार्य थोडे दिवस जोरात चालून एकदम बंद पडणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">14. दुष्काळात तेरावा महिना – संकटात अधिक भर</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">15. नव्याचे नऊ दिवस – नवेपणा असतानाचे कौतुक नंतर टिकत नही</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">16. एका हाताने टाळी वाजत नाही – दोष दोन्हीकडे असतो</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">17. पालथ्या घड्यावर पाणी – सर्व प्रयत्न निरुपयोगी ठरणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">18. वासरात लंगडी गाय शहाणी – अडाणी लोकात अल्प ज्ञान असणारा शहाणा ठरतो</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">19. रात्र थोडी सोंगे फार – काम भरपूर, वेळ कमी</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">22. अति शहाणा त्याचा बैल रिकामा – अति शहाणपणाने नुकसान होते</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">21. शेरास सव्वाशेर – प्रतिपक्षापेक्षा श्रेष्ठ</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">22. नाकाचा बाल – अत्यंत प्रिय व्यक्ती</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">23. नाकापेक्षा मोती जड होणे – डोईजड होणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">24. आई जेवू घालीना बाप भीक मागू देईना – दोन्ही बाजूंनी अडचण</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">25. कामापुरता मामा – काम साधण्यापुरते गोड बोलणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">26. आधी पोटोबा मग विठोबा – अगोदर पोट भरावे मग देवास आळवावे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">27. काखेत कळसा गावाला वळसा – वस्तू स्वत:पाशी असून शोधत राहणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">28. झाकली मूठ सव्वा लाखाची – दुर्गुण असले तरी प्रकट करू नयेत</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">29. पायीची वहाण पायी बरी – योग्यतेप्रमाणे वागवावे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">30. मऊ सापडले म्हणून कोपराने खणू नये – एखाद्याच्या चांगुलपणाचा फार फायदा घेऊ नये</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">31. उंटावरून शेळ्या हाकणे – आळस, हलगर्जीपणा करणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">32. कावळ्याच्या शापाने गाय मरत नाही – क्षुद्र माणसांच्या निंदेने थोरांचे नुकसान होत नाही</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">33. कोल्हा काकडीला राजी – लहान माणसे थोड्या गोष्टीने संतुष्ट होतात</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">34. गाढवाला गुळाची चव काय – अडाणी, मूर्ख माणसास गुणाचे कौतुक नसते</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">35. घोडामैदानजवळ असणे – परीक्षा लवकरच होणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">36. डोंगर पोखरून उंदीर कढणे – जास्त श्रम करून कमी फायदा होणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">37. भरंवशाच्या म्हशीला टोणगा – पूर्ण निराशा करणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">38. वरातीमागून घोडे – एखदी गोष्ट झाल्यावर तिची साधने जुळवणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">39. पाण्यात राहून माशाशी वॆर – बलवानाशी शत्रुत्व काय कामाचे ?</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">40. खायला काळ भुईला भार – ज्याचा काही उपयोग नाही असा माणूस भार बनतो</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">41. तेल गेले, तूप गेले, हाती धुपाटणे आले – दोन्ही फायदा करून देणाऱ्या गोष्टी मूर्खपणामुळे हातच्या जाणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">42. नाव मोठे लक्षण खोटे – कीर्ती मोठी पण कृती छोटी</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">43. हपापाचा माल गपापा – लोकांचा तळतळाट करून मिळवलेले धन झपाट्याने नष्ट होते</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">44. कुऱ्हाडीचा दांडा गोतास काळ – आपल्याच हातून आपल्या जातभाईंचे नुकसान होणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">45. गर्जेल तो पडेल काय? – पोकळ बडबडणारा काही करून दखवत नाही</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">46. टाकीचे घाव सोसल्याशिवाय देवपण येत नही – कष्टाशिवाय यश मिळत नाही</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">47. वारा पाहून पाठ फिरवावी – वातावरण पाहून वागावे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">48. कुंपणानेच शेत खाणे – रक्षणकर्त्यानेच नुकसान करणे</span><br />
<br />
<span style="color: #333333;">49. दगडावरची रेघ- कायमची गोष्ट</span></div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-89915423705175512682015-02-22T07:26:00.003-08:002015-02-22T07:26:45.079-08:00 अध्याक्षर " ढ " पासून म्हणी <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: left;">
ढवळ्या जातो आणि पवळ्या येतो पण सावळा गोंधळ तसाच राहतो.<br />
<br />
ढवळ्याशेजारी बांधला पावळया, वाण नाही पण गुण लागला.<br />
<br />
ढुंगणाखाली आरी अऩ चांभार पोरं मारी.<br />
<br />
ढुंगणाचं काढून डोक्याला बांधणे.<br />
<a name='more'></a><br />
<br />
ढोंग धतोरा, हाती कटोरा.<br />
<br />
ढोरात ढोर, पोरात पोर</div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-20242179885082169702015-02-22T07:24:00.001-08:002015-02-22T07:26:51.828-08:00अध्याक्षर " उ" पासून म्हणी <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
उंट पाण्यात बुडालाय नि शेळी म्हणतीय मी येऊ काय?<br />
उंच वाढला एरंड तरी होईना इक्षुदंड.<br />
<br />
उंटावरचा शहाणा.<br />
<br />
उंदराला मांजराची साक्ष.<br />
<br />
उंदीर गेला लुटी आणल्या दोन मुठी.<br />
<a name='more'></a><br />
<br />
उघड्याकडे नागडा गेला अनं रात्रभर हिवाने मेला.<br />
<br />
उचलली जीभ लावली टाळ्याला.<br />
<br />
उठता लाथ, बसता बुक्की.<br />
<br />
उडत्या पक्षाची पिसे मोजणे.<br />
<br />
उडाला तर कावळा, बुडाला तर बेडूक.<br />
<br />
उतावळा नवरा घुडग्याला बाशिंग.<br />
<br />
उत्तम शेती, माध्यम व्यापार, कनिष्ठ नोकरी.<br />
<br />
उथळ पाण्याला खळखळाट फार.<br />
<br />
उद्योगाचे घरी रिध्दी सिध्दी पाणी भरी.<br />
<br />
उधार पाधार वाण्याचा आधार.<br />
<br />
उधार तेल खवट.<br />
<br />
उधार पाधार वाण्याचा आधार.<br />
<br />
उधारीचे पोते, सव्वा हात रिते.<br />
<br />
उन पाण्याचे घर जळत नसते.<br />
<br />
उपट सुळ, घे खांद्यावर.<br />
<br />
उभारले राजवाडे तेथे आले नकवडे.<br />
<br />
उभ्याने यावे आणि ओणव्याने जावे.<br />
<br />
उश्याच केल पायतर तरी बुड मध्येच.<br />
<br />
उसना पसारा देवाचा आसरा.<br />
<br />
उसळात घातलं तर मुसळात सापडत नाही.</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-17815006322863517422015-02-22T07:22:00.000-08:002015-02-22T07:26:59.712-08:00अध्याक्षर "इ " पासून म्हणी <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<br />
इकडून तिकडून सगळे सारखे.<br />
<br />
इकडे आड़ तिकडे विहीर.<br />
<br />
इच्छा तसे फळ.<br />
<br />
इच्छिलेले जर घडले असते तर भिक्षुकांते राजे होते.<br />
<br />
इजा बिजा तीजा.<br />
<a name='more'></a><br />
<br />
ईडा पिडा टळो आणि बळीचे राज्य येवो.<br />
<br />
ईश्वर जन्मास घालतो त्याचे पदरी शेर बांधतो. </div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-89678935550833585112015-02-22T07:13:00.002-08:002015-02-22T07:27:14.727-08:00अध्याक्षर " आ " पासून म्हणी <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
आंधळा मागतो एक डोळा देव देतो दोन डोळे.<br />
<br />
आंधळा विचारतो बहिऱ्याला, वाट जाते हिवाऱ्याला?<br />
<br />
आंधळा सांगतो तंबोरा ऐंकतो.<br />
<br />
आंधळी पाण्याला गेली घागर फोडून घरी आली.<br />
<br />
आंधळीपेक्षा तिरळी बरी.<br />
<a name='more'></a><br />
<br />
आई भाकर देत नाही अऩ बाप भिक मागू देत नाही.<br />
<br />
आई म्हणते लेक झाले, भाऊ म्हणतात वैंरी झाले.<br />
<br />
आईचा काळ, बायकोचा मवाळ.<br />
<br />
आईची माया अन पोर जाईला वाया.<br />
<br />
आऊचा काऊ तो म्हणे मावसभाऊ.<br />
<br />
आखाड्याच्या मेळावात पहेलवानाची किंमत.<br />
<br />
आखुड शिंगी आणि बहुदुधी.<br />
<br />
आग रामेश्वरी अऩ बंब सोमेश्वरी.<br />
<br />
आग लागल्यावर विहीर खणणे.<br />
<br />
आगीशिवाय धूर दिसत नाही.<br />
<br />
आचार भ्रष्टी, सदा कष्टी.<br />
<br />
आज अंबारी, उद्या झोळी धरी.<br />
<br />
आजा मेला नातू झाला, घरची माणसे बरोबर.<br />
<br />
आठ हात लाकुड, नऊ हात धलपी.<br />
<br />
आड जिभेने खाल्ले, पडजिभेने बोंब मारली.<br />
<br />
आडजीभ खाई अऩ पडजीभ बोंबलत जाई.<br />
<br />
आडात नाही तर पोऱ्ह्यात कोठून?<br />
<br />
आत्याबाईला मिश्या असत्या तर काका म्हटलो नसतो.<br />
<br />
आधणातले रडतात, सुपातले हसतात.<br />
<br />
आधिच कामाचा कंटाळा त्यात माहेरचा सांगावा.<br />
<br />
आधी करा मग भरा.<br />
<br />
आधी करावे मग सांगावे.<br />
<br />
आधी करी सुन सुन, मग करी फुणफुण.<br />
<br />
आधी गुंतू नये, मग कुंथु नये.<br />
<br />
आधी जाते अक्कल मग सुचते शहाणपण.<br />
<br />
आधी नमस्कार मग चमत्कार.<br />
<br />
आधी पोटोबा, मग विठोबा.<br />
<br />
आधी लगीन कोंढाण्याचे मग माझ्या रायबाचे.<br />
<br />
आधी होता वाघ्या, मग झाला पाग्या, त्याचा स्वभाव जाईना, त्याचा येळकोट राहीना.<br />
<br />
आधीच उल्हास त्यातून फाल्गुन मास.<br />
<br />
आधीच दुष्काळ त्यातून ठणठण गोपाळ.<br />
<br />
आधीच नव्हती हौस त्यात पडला पाऊस.<br />
<br />
आधीच मर्कट त्यातून मद्य प्याले, त्याची क्रिडा काय विचारता?<br />
<br />
आपण आपल्याच सावलीला भितो.<br />
<br />
आपण आरे म्हटले की कारे आलेच.<br />
<br />
आपण करु तो चमत्कार, दुसऱ्याचा तो बलात्कार.<br />
<br />
आपण शेण खायचं नि दुसऱ्याचं तोंड हुंगायच.<br />
<br />
आपण सुखी तर जग सुखी.<br />
<br />
आपलंच घर, हागुन भर.<br />
<br />
आपला आळी, कुत्रा बाळी.<br />
<br />
आपला तो बाळ्या, दुसऱ्याचा तो कार्ट्या.<br />
<br />
आपला हात, जग्गन्नाथ.<br />
<br />
आपलाच बोल, आपलाच ढोल.<br />
<br />
आपली ठेवायची झाकून अऩ दुसऱ्याची पहायची वाकून.<br />
<br />
आपली पाठ आपल्याला दिसत नाही.<br />
<br />
आपलीच मोरी अनं अंघोळीची चोरी.<br />
<br />
आपले ठेवायचे झाकून अन दुसऱ्याचे पहायचे वाकून.<br />
<br />
आपले ते प्रेम, दुसऱ्याचे ते लफडे.<br />
<br />
आपले नाक कापून दुसऱ्याला अपशकुन.<br />
<br />
आपले नाही धड नाही शेजाऱ्याचा कढ.<br />
<br />
आपले सांभाळावे अन दुसऱ्याला यश द्यावे.<br />
<br />
आपलेच दांत अऩ आपलेच ओठ.<br />
<br />
आपल्या कानी सात बाळ्या.<br />
<br />
आपल्या डोळ्यातले मुसळ दिसत नाही पण दुसऱ्याच्या डोळ्यातील कुसळ दिसते.<br />
<br />
आपल्या ताटातले गाढव दिसत नाही पण दुसऱ्याच्या ताटातली माशी दिसते.<br />
<br />
आपल्या हाताने आपल्याच पायावर दगड.<br />
<br />
आभाळ फाटल्यावर ढिगळ कुठे कुठे लावणार?<br />
<br />
आय नाय त्याला काय नाय.<br />
<br />
आयजीच्या जीवावर बायजी उदार, सासूच्या जीवावर जावई उदार.<br />
<br />
आयत्या बिळात नागोबा.<br />
<br />
आराम हराम आहे.<br />
<br />
आरोग्य हीच धनसंपत्ती.<br />
<br />
आलथा पसा पालथा पसा माकडा तुझा संसार कसा?<br />
<br />
आला भेटीला धरला वेठीला.<br />
<br />
आली अंगावर, घेतली शिंगावर.<br />
<br />
आली चाळीशी, करा एकादशी.<br />
<br />
आली सर तर गंगेत भर.<br />
<br />
आलीया भोगासी असावे सादर.<br />
<br />
आले मी नांदायला, मडके नाही रांधायला.<br />
<br />
आळश्या उळला अऩ शिंकरा शिंकला.<br />
<br />
आळश्याला त्रिभुवनाचे ज्ञान.<br />
<br />
आळश्याला दुप्पट काम.<br />
<br />
आळी ना वळी सोनाराची आळी.<br />
<br />
आळ्श्याला गंगा दूर.<br />
<br />
आवडतीचा शेंबुड गोड आणि नावडतीचे मीठ आळणी.<br />
<br />
आवडीने केला वर त्याला दिवसा खोकला रात्री ज्वर.<br />
<br />
आवळा देवून भोपळा काढणे. (आवळा देवून कोहळा काढणे.)<br />
<br />
आवसबाई तुझ्याकडे पुतनबाई माझ्याकडे<br />
<br />
आवा निघाली पंढरपुरा, वेशीपासुन आली माघारा.<br />
<br />
आशा सुटेना अन देव भेटेना.<br />
<br />
आसू ना मासू, कुत्र्याची सासू.<br />
<br />
ओ म्हणता ठो येईना.<br />
<br />
ओठात एक आणि पोटात एक.<br />
<br />
ओठी ते पोटी.<br />
<br />
ओल्या बरोबर सुके जळते.<br />
<br />
ओळख ना पाळख अनं मला म्हणा लोकमान्य टिळक.<br />
<br />
ओळखीचा चोर जीवे मारी.<br />
<br />
ओसाड गावी एरंडी बळी.<br />
<br />
औटघटकेचे राज्य.<br />
<br />
औषधावाचून खोकला गेला.</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-57979697172683970912015-02-22T07:11:00.002-08:002015-02-22T07:27:05.858-08:00अध्याक्षर "अ " पासून म्हणी <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<br />
अंगात नाही बळ आणि चिमटा घेऊन पळ.<br />
<br />
अंगापेक्षा बोंगा जास्ती.<br />
<br />
अंगाले सुटली खाज, हाताले नाही लाज.<br />
<br />
अंगावर आल्या गोणी तर बळ धरले पाहिजे टुणी.<br />
<br />
अंगावरचे लेणे, जन्मभर देणे.<br />
<a name='more'></a><br />
<br />
अंथरूण पाहून पाय पसरावेत.<br />
<br />
अंधळं दळतं अऩ कुत्र पिठ खातं.<br />
<br />
अंधळ्याचा हात बुडकुल्यात.<br />
<br />
अंधारात केले पण उजेडात आले.<br />
<br />
अंधेर नगरी चौपट राजा.<br />
<br />
अकिती आणि सणाची निचिती.<br />
<br />
अक्कल खाती जमा.<br />
<br />
अक्कल ना बक्कल, गावभर नक्कल.<br />
<br />
अक्कल नाही काडीची नाव सहस्त्रबुद्धे.<br />
<br />
अक्कल नाही काडीची म्हणे बाबा माझे लग्नं करा.<br />
<br />
अग अग म्हशी, मला कुठे गं नेशी.<br />
<br />
अग माझे बायले, सर्व तुला वाटिले.<br />
<br />
अघटित वार्ता आणि कोल्हे गेले तीर्था.<br />
<br />
अघळ पघळ अन घाल गोंधळ.<br />
<br />
अघळ पघळ वेशीला ओघळ.<br />
<br />
अठरा विश्व दारिद्र त्याला छत्तीस कोटी उपाय.<br />
<br />
अडला हरी गाढवाचे पाय धरी.<br />
<br />
अडली गाय खाते काय.<br />
<br />
अडाण्याचा गेला गाड़ा, वाटेवरची शेते काढा.<br />
<br />
अडाण्याची मोळी, भलत्यासच मिळी.<br />
<br />
अड्क्याची भवानी सपिकेचा शेंदूर.<br />
<br />
अढीच्या दिढी सावकाराची सढी.<br />
<br />
अती केला अनं मसनात गेला.<br />
<br />
अती झालं अऩ हसू आलं.<br />
<br />
अती झाले गावचे अन पोट फुगले देवाचे.<br />
<br />
अती तिथं माती.<br />
<br />
अती परीचयात आवज्ञा.<br />
<br />
अती राग भिक माग.<br />
<br />
अती शहाणा त्याचा बैंल रिकामा.<br />
<br />
अत्युची पदि थोरही बिघडतो, हा बोल आहे खरा.<br />
<br />
अनुभवल्याशिवाय कळत नाही चावल्याशिवाय गिळत नाही.<br />
<br />
अपयश हे मरणाहून वोखटे.<br />
<br />
अपापाचा माल गपापा.<br />
<br />
अपुऱ्या घड्याला डबडब फार.<br />
<br />
अप्पा मारी गप्पा.<br />
<br />
अर्धा वैद्या मरणास खाद्य.<br />
<br />
अर्धी कोंबडी कापून खायला, अर्धी अंडी घालायला.<br />
<br />
अर्ध्या गावाची नाही खबर आणि वाटणीला बरोबर.<br />
<br />
अर्ध्या हळकुंडाने पिवळे होणे.<br />
<br />
अल्प बुध्दी, बहु गर्वी.<br />
<br />
अल्प मनुष्य कोपे, लहान भांडे लवकर तापे.<br />
<br />
अळवाची खाज़ अळवाला ठाऊक.<br />
<br />
अळी मिळी गुपचिळी.<br />
<br />
अवघड ठिकाणी दुखणे आणि जावई डॉक्टर.<br />
<br />
अव्हाधसा पोर, घर राखण्यात थोर.<br />
<br />
असं कधी घडे अन सासुला जावई रडे.<br />
<br />
असंगाशी संग आणि प्राणाशी गाठ.<br />
<br />
असतील चाळ तर फिटतील काळ.<br />
<br />
असतील मुली तर पेटतील चुली.<br />
<br />
असतील शिते तर जमतील भूते.<br />
<br />
असुन नसुन सारखा.<br />
<br />
असून अडचण नसून खोळांबा.<br />
<br />
असेल ते विटवा, नसेल ते भेटवा.<br />
<br />
असेल तेव्हा दिवाळी नसेल तेव्हा शिमगा.<br />
<br />
असेल दाम तर होईल काम.<br />
<br />
असेल हरी तर देईल खाटल्यावरी.</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-73470170096488153322015-02-22T06:47:00.000-08:002015-02-22T06:47:17.027-08:00मराठी व्याकरण व्हिडिओ : प्रयोग (change the voice )<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;">मराठी व्याकरण व्हिडिओ : प्रयोग (change the voice )</span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;"><br /></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe width="320" height="266" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://ytimg.googleusercontent.com/vi/5VzT8BClzRw/0.jpg" src="http://www.youtube.com/embed/5VzT8BClzRw?feature=player_embedded" frameborder="0" allowfullscreen></iframe></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;"><br /></span></b></div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-29416961877893990932015-02-22T06:40:00.002-08:002015-02-22T06:40:41.582-08:00मराठी व्याकरण व्हिडिओ : क्रियापद (Verb )<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="font-size: x-large;">मराठी व्याकरण </span></b><b><span style="font-size: x-large;">व्हिडिओ </span></b><b><span style="font-size: x-large;">: क्रियापद (Verb )</span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="font-size: x-large;"><br /></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="font-size: x-large;"><br /></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe width="320" height="266" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://ytimg.googleusercontent.com/vi/VgJ-0xVOruA/0.jpg" src="http://www.youtube.com/embed/VgJ-0xVOruA?feature=player_embedded" frameborder="0" allowfullscreen></iframe></div>
<br /></div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-54798753922047817642015-02-15T07:50:00.001-08:002015-02-15T07:50:52.518-08:00अलंकार ( Alankar )<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<span style="color: red;"><span style="font-size: large;"><b>मराठी शब्द अलंकार </b></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: red;"><span style="font-size: large;"><b> </b></span></span> </div>
<ul style="text-align: left;">
<li><span style="color: orange;"><b>व्याख्या:-</b></span> कोणतेहि गद्य वा काव्य श्रवणीय वा रसपूर्ण करण्यासाठी वापरला जाणारा (काव्यात्मक) साचा म्हणजे अलंकार .</li>
</ul>
<ul style="text-align: left;">
<li><span style="color: magenta;">अलंकारांचे प्रकार:-</span></li>
</ul>
<span style="color: red;">१) उपमा:-</span> उपमा हा मराठी भाषेच्या अर्थालंकाराचा एक उपप्रकार आहे.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>"दोन वस्तूंतील साम्य एका विशिष्ट रीतीने वर्णन केलेले असते तेथे उपमा अलंकार होतो." </li>
<li> या अलंकारात दोन भिन्न गोष्टीत साम्य पाहिले जाते. 'एक वस्तु दुसर्या वस्तूसारखी आहे' असे वर्णन असते. <a name='more'></a>दोन वस्तूतील साम्य चमत्कृतिपूर्ण रीतीने जेथे वर्णन केलेले असते तेथे उपमा हा अलंकार होतो.</li>
</ol>
<span style="color: blue;">उदा: </span><br />
सावळाच रंग तुझा पावसाळी नभापरी आभाळा गत माया तुझी आम्हांवरी राहू दे<br />
<br />
<span style="color: red;">२) उत्प्रेक्षा:- </span>उत्प्रेक्षा हा मराठी भाषेच्या अर्थालंकाराचा एक उपप्रकार आहे.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>उपमेय हे जणू उपमान आहे असे वर्णन असते तेथे उत्प्रेक्षा अलंकार होतो. (जणू,गमे,वाटे,भासे,की)</li>
</ol>
<span style="color: blue;">उदा:</span><br />
<span style="color: blue;"></span>ती गुलाबी उषा म्हणजे परमेश्वराचे प्रेमच जणू.<br />
सोने-चांदी-रत्नमाणकांचे दुकानच हे जणू.<br />
अत्रीच्या आश्रमी नेले मज वाटे<br />
माहेरची वाटे खरेखुरे<br />
<br />
<span style="color: red;">३) अपन्हुती:- </span>(अपन्हुती म्हणजे लपविणे/ झाकणे) अपन्हुती हा मराठी भाषेच्या अर्थालंकाराचा एक उपप्रकार आहे.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>"उपमेयाचा निषेध करून ते उपमानच आहे असे जेव्हा सांगितले जाते तेव्हा 'अपन्हुती' हा अलंकार होतो."</li>
</ol>
<span style="color: blue;">उदा.-</span><br />
<span style="color: blue;"></span> न हे नयन, पाकळ्या उमलल्या सरोजातिल |<br />
न हे वदन, चंद्रमा शरदिचा गमे केवळ ||<br />
<u>स्पष्टीकरण-</u> प्रस्तुत उदाहरणात 'कमळातल्या पाकळ्या' आणि 'शरदिचा चंद्रमा' या उपमानांनी अनुक्रमे 'नयन' आणि 'वदन' या उपमेयांना नाकारल्यामुळे इथे 'अपन्हुती' अलंकार झालेला आहे.<br />
<span style="color: blue;">अन्य उदाहरणे-</span><br />
<ol style="text-align: left;">
<li> हे हृदय नसे परी स्थंडिल धगधगलेले |</li>
<li> ओठ कशाचे देठची फुलल्या पारिजातकाचे |</li>
<li> आई म्हणोनि कोणी आईस हाक मारी , ती हाक येई कानी मज होय शोक भारी , नोहेच हाक माते मारी , कुणी कुठारी . </li>
</ol>
<span style="color: red;">४) अन्योक्ती:-</span> अन्योक्ती हा मराठी भाषेच्या अर्थालंकाराचा एक उपप्रकार आहे.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>दुसर्यास उद्देशून केलेली उक्ती. </li>
<li>ज्याच्याबद्दल बोलायचे त्याच्याबद्दल काहीच न बोलता दुसर्याबद्दल बोलून आपले मनोगत व्यक्त करण्याची जी पद्धत तिलाच अन्योक्ती असे म्हणतात.</li>
</ol>
<span style="color: blue;">उदा:-</span><br />
येथे समस्त बहिरे बसतात लोक का भाषणे मधुर तू<br />
करिशी अनेक हे मूर्ख यांस किमपीहि नसे<br />
विवेक कोकिल वर्ण बघुनि म्हणतील काक<br />
<br />
<span style="color: red;">५) पर्यायोक्ती:- </span>एखादी गोष्ट आडवळणाने सांगणे.त्याचे वडील 'सरकारी पाहुणचार' घेत आहेत. ( तुरुंगात आहेत)<br />
<br />
<span style="color: red;">६) विरोधाभास:-</span>एखाद्या विधानात वरवर विरोध दिसतो पण वास्तवात तसा नसतो.<br />
<span style="color: blue;">उदा:-</span><br />
<ol style="text-align: left;">
<li>जरी आंधळी मी तुला पाहते</li>
<li>सर्वच बोलू लागले की कोणी ऐकत नाही</li>
</ol>
<span style="color: red;">७) व्यतिरेक:- </span>(विशेष स्वरूपाचा अतिरेक) व्यतिरेक हा मराठी भाषेच्या अर्थालंकाराचा एक उपप्रकार<br />
आहे.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>"जेव्हा कोणत्याही काव्यात वा वाक्यात उपमेय हे उपमानापेक्षा श्रेष्ठ दाखविले जाते तेव्हा 'व्यतिरेक' अलंकार होतो."</li>
</ol>
<span style="color: blue;">उदा.-</span><br />
'अमृताहुनि गोड नाम तुझे देवा'<br />
<span style="color: blue;">स्पष्टीकरण-</span> प्रस्तुत उदाहरणात परमेश्वराचे नाव हे<br />
उपमेय गोडीच्या बाबतीत अमृत<br />
या उपमानापेक्षाही वरचढ आहे (श्रेष्ठ आहे ) असे<br />
वर्णन केलेले असल्यामुळे इथे 'व्यतिरेक' अलंकार झालेला आहे.<br />
<span style="color: blue;">अन्य उदाहरणे-</span><br />
1. कामधेनुच्या दुग्धाहुनही ओज हिचे बलवान<br />
2. तू माउलीहून मयाळ | चंद्राहूनि शीतळ |<br />
पाणियाहुनि पातळ | कल्लोळ प्रेमाचा ||<br />
3. सावळा ग रामचंद्र<br />
रत्नमंचकी झोपतो<br />
त्याला पाहून लाजून<br />
चंद्र आभाळी लोपतो<br />
<br />
<span style="color: red;">८) रूपक:-</span> रुपक हा मराठी भाषेच्या अर्थालंकाराचा एक उपप्रकार आहे.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>उपमेय आणि उपमान यांत एकरूपता आहे असे वर्णन असते तेथे रूपक अलंकार होतो.</li>
</ol>
<span style="color: blue;">उदा:</span><br />
बाई काय सांगो<br />
स्वामीची ती दृष्टी<br />
अमृताची वृष्टी<br />
मज होय<br />
ऊठ पुरुषोत्तमा<br />
वाट पाहे रमा<br />
दावि मुखचंद्रमा<br />
सकळिकांसी<br />
<br />
<span style="color: red;">९) अतिशयोक्ती:-</span> अतिशयोक्ती हा मराठी भाषेच्या अर्थालंकाराचा एक उपप्रकार आहे.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>अलंकारात प्रत्यक्षात असणारी कल्पना ही फारच फुगवून सांगितलेली असते तेव्हा अतिशयोक्ती अलंकार होतो. </li>
<li>उपमा, उत्प्रेक्षा, रुपक, व्यतिरेक ह्या अलंकारात अतिशयोक्ती असतेच पण कोणतीही कल्पना आहे त्यापेक्षा फुगवून सांगताना त्यातील असंभाव्यता अधिक स्पष्ट करुन सांगितलेली असते तेव्हा हा अलंकार होतो.</li>
</ol>
<span style="color: blue;">उदा: </span><br />
जो अंबरी उफळता खुर लागलाहे<br />
तो चंद्रमा निज तनूवरि डाग लाहे<br />
काव्य अगोदर झाले नंतर जग झाले सुंदर<br />
<br />
<span style="color: red;">१०) अनन्वय:-</span> अनन्वय हा मराठी भाषेच्या अर्थालंकाराचा एक उपप्रकार आहे.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>उपमेयाला उपमेयाचीच उपमा दिली जाते.</li>
</ol>
<span style="color: blue;">उदा:</span><br />
आहे ताजमहाल एक जगती तो तोच<br />
त्याच्यापरी या दानासी या दानाहुन अन्य नसे उपमान<br />
<br />
<span style="color: red;">११) भ्रान्तिमान:- </span>उपमानाच्या जागी उपमेयच आहे असा भ्रम निर्माण होणे.<br />
<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span> <br />
भृंगे विराजित नवी अरविंदपत्रे<br />
पाहूनि मानूनी तिचीच विशाल नेत्रे<br />
घालीन अंजन अशा मतिने तटाकी<br />
कांते वृथा उतरलो, भिजलो विलोकी<br />
भुंग्यांनी सुशोभित झालेली कमलपत्रे हे<br />
दमयंतीचे नेत्रच आहेत असे समजून तिच्या डोळ्यात<br />
अंजन घालावयास निघालेला नलराजा पुढे सरसावला आणि पाण्यामुळे भिजला.<br />
<br />
<span style="color: red;">१२) ससंदेह:-</span> उपमेय कोणते आणि उपमान कोणते असा संदेह निर्माण होणे भ्रान्तिमानात हा भ्रम निश्चित<br />
असतो.<br />
<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span> <br />
कोणता मानू चंद्रमा ?<br />
भूवरीचा की नभीचा?<br />
चंद्र कोणता? वदन कोणते?<br />
शशांक मुख की मुख शशांक ते?<br />
निवडतील निवडोत जाणते<br />
मानी परी मन सुखद संभ्रमा- मानू<br />
चंद्रमा कोणता?<br />
<br />
<span style="color: red;">१३) दृष्टान्त:-</span> एखादा विषय पटवून सांगताना दाखला देणे.<br />
<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span><br />
लहानपण दे गा देवा,<br />
मुंगी साखरेचा रवा<br />
ऐरावत रत्न थोर,<br />
त्यासी अंकुशाचा मार<br />
<br />
<span style="color: red;">१४) अर्थान्तरन्यास:-</span>अर्थान्तरन्यास हा मराठी भाषेच्या अर्थालंकाराचा एक उपप्रकार आहे.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>एखाद्या विधानाच्या समर्थनार्थ विशेष उदाहरणे देणे आणि सिद्धान्त मांडणे. (अर्थान्तर- दुसरा अर्थ, न्यास- शेजारी ठेवणे )</li>
</ol>
<span style="color: blue;">उदा:</span><br />
तदितर खग भेणे वेगळाले पळाले<br />
उपवन-जल-केली जे कराया मिळाले<br />
स्वजन गवसला जो त्याजपाशी नसे तो कठिण समय<br />
येता कोण कामास येतो?<br />
<br />
<span style="color: red;">१५) स्वभावोक्ती:-</span>एखाद्या व्यक्त्तीचे, प्राण्याचे, वस्तूचे, स्वाभाविक स्थितीचे, हालचालीचे यथार्थ पण वैशिष्ट्यपूर्ण वर्णन.<br />
<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span><br />
गणपतवाणी विडी पिताना चावायाचा नुसतीच<br />
काडी म्हणायचा अन मनाशीच<br />
की या जागेवर बांधीन<br />
माडी मिचकावुनी मग<br />
उजवा डोळा आणि उडवूनी डावी भिवई<br />
भिरकावुनि ती तशिच द्यायचा लकेर बेचव जैसा गवई<br />
<br />
<span style="color: red;">१६) अनुप्रास:- </span>एखाद्या वाक्यात किंवा कवितेच्या चरणात एकाच अक्षराची पुनरावृत्ती होऊन<br />
त्यातील नादामुळे जेव्हा त्याला सौंदर्य प्राप्त होते, तेव्हा अनुप्रास अलंकार होतो.<br />
<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span><br />
गडद निळे गडद निळे जलद भरुनि आले शितलतनु चपलचरण<br />
अनिलगण निघाले रजनीतल,ताम्रनील<br />
स्थिर पल जल पल सलील<br />
हिरव्या तटि नावांचा कृष्ण मेळ खेळे.<br />
पेटविले पाषाण पठारावरती शिवबांनी गळ्यामधे<br />
गरिबच्या गाजे संतांची वाणी<br />
<br />
<span style="color: red;">१७) चेतनगुणोक्ती:-</span> (चेतनाचे गुण सांगणारी उक्ती) चेतनगुणोक्ती हा मराठी भाषेच्या अर्थालंकाराचा एक उपप्रकार आहे.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>"जेव्हा एखादी अचेतन (निर्जीव) वस्तू सचेतन (सजीव) आहे असे मानून ती सजीव प्राण्याप्रमाणे, माणसाप्रमाणे वागते असे वर्णन केलेले असते तेव्हा 'चेतनगुणोक्ती' हा अलंकार होतो."</li>
</ol>
<span style="color: blue;">उदा.- </span><br />
डोकी अलगद घरे उचलती |<br />
काळोखाच्या उशीवरूनी ||<br />
<span style="color: blue;">स्पष्टीकरण-</span><br />
काळोखाच्या उशीवरून<br />
(निर्जीव) घरे<br />
आपली डोकी उचलतात म्हणजे झोपेतून<br />
जागी होतात. येथे घर हा निर्जीव घटक<br />
माणसाप्रमाणे वर्तन करतो असे वर्णन आल्यामुळे इथे<br />
चेतनगुणोक्ती अलंकार होतो.<br />
<br />
<span style="color: blue;">ːअन्य उदाहरणे-</span><br />
1. चाफा बोलेना, चाफा चालेना<br />
चाफा खंत करी , काही केल्या फुलेना || [२]<br />
2. मंगल मंगल गीत म्हणे, अस्फुट<br />
रजनी मूकपणे||<br />
3. आला हा दारी उभा वसंत फेरीवाला पोते<br />
खांद्यावरी सौद्याचे, देईल ज्याचे त्याला<br />
<br />
<span style="color: red;">१८) यमक:-</span>कवितेच्या चरणात ठरावीक ठिकाणी एक किंवा अनेक अक्षरे वेगळ्या अर्थाने आल्यास यमक अलंकार होतो.<br />
<br />
<span style="color: blue;">उदा: </span><br />
जाणावा तो ज्ञा नी<br />
पूर्ण समाधानी<br />
निःसंदेह म नी<br />
सर्वकाळ<br />
पुष्ययमक<br />
सुसंगति सदा घ डो, सुजनवाक्य कानी पडो<br />
कलंक मतिचा झडो, विषय सर्वथा नावडो<br />
दामयमक<br />
आला वसंत कविकोकिल हाही आ ला<br />
आलापितो सुचवितो अरुणोदया ला<br />
<br />
<span style="color: blue;"><span style="color: red;">१९) श्लेष:-</span> </span>एकच शब्द वाक्यात दोन अर्थांनी वापरल्याने जेव्हा शब्दचमत्कृती साधते तेव्हा श्लेष अलंकार होतो.<br />
<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span><br />
सूर्य उगवला झाडीत...<br />
म्हारिण* रस्ता झाडीत...<br />
शिपाइ गोळ्या झाडीत ...<br />
अन् वाघहि तंगड्या झाडीत...<br />
राम गणेश गडकरीकृत हे एक "झाडीत"<br />
या शब्दावरील श्लेषाचे उदाहरण जातीयवाचक शब्दाबद्दल क्षमस्व. आहे तसे लिहिले<br />
आहे.<br />
<br />
<span style="color: red;">२०) शब्दश्लेष:- </span>वाक्यात दोन अर्थ असणार्या शब्दाबद्दल दुसर्या अर्थाचा शब्द ठेवल्यास श्लेष कायम राहिला तर त्यास अर्थश्लेष म्हणतात अन्यथा त्यास शब्दश्लेष म्हणतात.<br />
<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span><br />
मित्राच्या उदयाने कोणाला आनंद होत नाही?<br />
मित्र- सूर्य/सवंगडी<br />
<br />
<span style="color: red;">२१) अर्थश्लेष:-</span>वाक्यात दोन अर्थ असणार्या शब्दाबद्दल दुसर्या अर्थाचा शब्द ठेवल्यास श्लेष कायम राहिला तर त्यास अर्थश्लेष म्हणतात अन्यथा त्यास शब्दश्लेष म्हणतात.<br />
<br />
<span style="color: blue;">उदा: </span><br />
तू मलिन, कुटिल, नीरस जडहि पुनर्भवपणेहि कच<br />
साच कच - केस/कच हा हा<br />
<br />
<span style="color: red;">२२) सभंग श्लेष:-</span><br />
<span style="color: blue;">उदा: </span><br />
<span style="color: blue;"> </span>श्रीकृष्ण नवरा मी नवरी<br />
शिशुपाल नवरा मी न-वरी<br />
कुस्करू नका ही सुमने<br />
जरी वास नसे तीळ यांस,<br />
तरी तुम्हांस<br />
अर्पिली सु-मने<br />
ते शीतलोपचारे<br />
जागी झाली हळूच मग बोले<br />
औषध नलगे मजला,औषध नल-गे मजला,<br />
परिसुनि माता 'बरे' म्हणूनी डोले<br />
<br />
<span style="color: red;">२३) असंगती:- </span>कारण एका ठिकाणी आणि त्याचे कार्य दुसर्याच ठिकाणी असे वर्णन असते.<br />
<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span> <br />
कुणि कोडे माझे उकलिल का?<br />
कुणी शास्त्री रहस्य कळविल का?<br />
हृदयी तुझ्या सखि, दीप पाजळे,<br />
प्रभा मुखावरी माझ्या उजळे<br />
गुलाब माझ्या हृदयी फुलला, रंग तुझ्या गालावर खुलला<br />
<br />
<span style="color: red;">२४) सार:-</span> एखाद्या वाक्यातील कल्पना चढत्या क्रमाने मांडून उत्कर्ष किंवा अपकर्ष साधणे.<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span> <br />
काव्यात नाटके रम्य,<br />
नाटकांत शकुंतला त्यामध्ये चवथा अंक,<br />
त्यातही चार श्लोक ते<br />
<br />
<span style="color: red;">२५) व्याजस्तुती:-</span> बाह्यतः स्तुती आणि आतून निंदा अथवा ह्याच्या उलट असे वर्णन.<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span> <br />
होती वदनचंद्राच्या दर्शनाचीच आस<br />
ती अर्धचंद्र तू द्यावा, कृपा याहून कोणती<br />
<br />
<span style="color: red;">२६) व्याजोक्ती:-</span> (व्याज + उक्ती=खोटे बोलणे) एखाद्या गोष्टीचे खरे कारण लपवून खोटे दुसरेच कारण<br />
देणे.<br />
<span style="color: blue;">उदा:</span> <br />
येता क्षण वियोगाचे पाणी नेत्रांमध्ये दिसे<br />
'डोळ्यात काय गेले हे?' म्हणूनी नयना पुस.</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-81810063144514452382015-02-15T07:25:00.000-08:002015-02-15T07:27:00.954-08:00विरांम् चिन्हांचा वापर ( viram chinha )<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="color: magenta;">विरांम् चिन्हांचा वापर कसा करावा ?</span><br />
<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>पुर्ण विरांम् <span style="color: blue;">(.)</span> : मी पुस्तक वाचतो.</li>
<li>अर्ध विरांम् <span style="color: blue;">(;) : </span>संयुक्त वाक्यात असतो.</li>
<li>अल्प विरांम्<span style="color: blue;"> (,)</span> : टिळक ,नेहरू ही चांगली माणसे होती.</li>
<li>प्रश्न चिन्ह <span style="color: blue;">(?)</span> : तु काय वाचतो?</li>
<li>उदगारवाचक <span style="color: blue;">(!)</span>: वाह ! काय चांगले गाडी आहे.</li>
<li>अवतरण चिन्ह <span style="color: blue;">(“ “)(‘ ‘)</span>: दादा म्हणाला, “तुलदास राम भक्त होते”.</li>
<li>संयोग चिन्ह <span style="color: blue;">(-)</span> : काम-क्रोध त्याग करावा.</li>
<li>निर्देशक चिन्ह<span style="color: blue;"> (--)</span>: आपले दोन शत्रू आहेत --काम आणि क्रोध .</li>
<li>कंस <span style="color: blue;">( ) </span>: स्वराज्य माझा जन्म सिद्ध हक्क आहे म्हणून मी तो मी मिळवणारच (लोकमान्य टिळक )</li>
<li>द्वी बिंदू / विसर्ग <span style="color: blue;">( : ) </span>: मोर : आपला राष्ट्रीय पक्षी आहे.</li>
<li>अधोरेखा <span style="color: blue;">(---------- ) : </span>चुकीचे ऐकणे म्हणजे .......... होय .(अपश्रवन)</li>
</ol>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-25154753179363421832015-02-15T07:16:00.002-08:002015-02-17T00:31:42.396-08:00वाक्यचे प्रकार ( vakyache prakar )<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<br />
<span style="color: magenta;">१) अर्थावरून वाक्याचे प्रकार :</span><br />
<ol style="text-align: left;">
<li> विधानात्मक वाक्य : मी मराठी वाचतो.</li>
<li> प्रश्नार्थक वाक्य : तु मराठी वाचतो ?</li>
<li> आज्ञार्थी वाक्य : हिंदी वाचा.</li>
<li> उदगार वाचक वाक्य : वाह ! खूप मोठे आहे.</li>
<li> नकारात्मक वाक्य : मी गणित वाचत नाही .</li>
<li> होकारात्मक वाक्य : मी गणित सोडवतो.</li>
</ol>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: magenta;">२) रचनेवरून वाक्याचे प्रकार :</span></div>
<ol style="text-align: left;">
<li> १.सरल (शुद्ध ) वाक्य : मी मराठी वाचतो एक क्रिया.</li>
<li> २.मिश्र वाक्य : एक वाक्य प्रधान दुसरे गौण वाक्य. उदा-तो म्हणाला कि मी पुस्तक वाचीन.</li>
<li> ३.सयुक्त वाक्य : अनेक उपवाक्य असतात. उदा –राजू शाळेत गेला त्याने शिक्षकास विचारले आणि पेपर सोडायला बसला.</li>
</ol>
<br />
<br />
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;"><span style="font-size: large;"><b>मराठी वाक्याचे प्रकार व्हिडीओ पहा Marathi Vakyache prakar Video : </b></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe width="320" height="266" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://ytimg.googleusercontent.com/vi/yjbYCXUeJMk/0.jpg" src="http://www.youtube.com/embed/yjbYCXUeJMk?feature=player_embedded" frameborder="0" allowfullscreen></iframe></div>
<br />
<ol style="text-align: left;">
</ol>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-71898091376617562372015-02-15T07:11:00.000-08:002015-02-15T07:11:19.603-08:00समास samas <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div>
<br />
<span style="color: magenta;">१.तत्पुष समास :</span> गायरान,कुभकर,अज्ञान,नापसंत ,अनादर,अग्रेसर, मावसभाऊ ,साखरभात .</div>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: magenta;">२.द्वंद समास :</span><br />
<ol style="text-align: left;">
<li><span style="color: blue;"> इतरेतर द्वंद समास :</span> आणि,व कृष्णार्जुन =कृष्णा आणि अर्जुन ,खरेखोटे =खरे व खोटे.</li>
<li> <span style="color: blue;">वैकल्पिक द्वंद समास :</span> अथवा,किंवा,वा. जयापजय =जय अथवा पराजय. यशपयश =यशा अथवा अपयश </li>
<li> <span style="color: blue;">समाहार द्वंद समास :</span> वगैरे . मीठभाकर =चटणी ,कांदा,वगैरे. देवधर्म =पुजा ,आज्ञा,वगैरे.</li>
</ol>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: magenta;">३.दिवगु समास :</span></div>
<ol style="text-align: left;">
<li> नऊग्रह : नऊग्रहाचा समूह.</li>
<li> पंचपाळे : पाच पाल्याचा समूह.</li>
<li> नवरात्र : नऊ रात्रीचा समूह.</li>
<li> पंचवटी : पाच नद्याच समूह .</li>
</ol>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: magenta;">४.बहुब्रूही समाज :</span></div>
<ol style="text-align: left;">
<li> पितांबर : पिवळे वस्त्र धारण केले आहे असा तो महादेव .</li>
<li> नीलकंठ : नीळा आहे कंठ असतो .</li>
<li> गजानन : गजाचे आनंद असतो.</li>
<li> भालचंद्र : ज्याच्या शरीरावर भाला असतो.</li>
</ol>
<span style="color: magenta;">५) अव्यायी भाव समास :</span><br />
<ol style="text-align: left;">
<li> दररोज : प्रत्येक दिवसी .</li>
<li> दरवर्षी : प्रत्येक वर्षी .</li>
</ol>
</div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-49959734121107294852015-02-15T06:59:00.000-08:002015-02-15T07:04:03.411-08:00शब्दाच्या जाती ( shabdanchya jati ) <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<ul style="text-align: left;">
<li><span style="color: magenta;"><b> १) विकारी शब्द : </b></span>ज्या शब्दाचे लिंग ,वचनं,बदल होतो त्यास विकारी शब्द म्हणतात.</li>
</ul>
<b><span style="color: blue;">१) नाम:</span></b> (संज्ञा )व्यक्ती ,वस्तु,स्थान,पदार्थ ,जागा,<br />
<ol style="text-align: left;">
<li><span style="color: #f1c232;"> <span style="color: orange;">व्यक्ती वाचक संज्ञा :</span></span>सीताराम,गोपाल.</li>
<li> <span style="color: orange;">जातीवाचक संज्ञा :</span>गाव,नदी.</li>
<li> <span style="color: orange;">भाववाचक संज्ञा </span>:लहानपण,धैर्य.</li>
<li> <span style="color: orange;">समूह वाचक संज्ञा :</span>भीड,संघ .</li>
<li><span style="color: orange;"> द्रव्य वाचक संज्ञा :</span>पाणी,सोना</li>
</ol>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: blue;">२) सर्वनाम : </span>नामाचा वारंवार उपयोग टाळण्यासाठी<br />
<a name='more'></a></div>
<ol style="text-align: left;">
<li> <span style="color: orange;">पुरुषवाचक सर्वनाम :</span> मी,तु.</li>
<li><span style="color: orange;"> निश्चय वाचक सर्वनाम : </span>हे ,ते,त्या,</li>
<li> <span style="color: orange;">अनिश्चय वाचक सर्वनाम </span>: कोणी,काही.</li>
<li> <span style="color: orange;">संबंध वाचक सर्वनाम : </span>जो,जी ,जे .</li>
<li><span style="color: orange;"> प्रश्न वाचक सर्वनामे :</span>का ?काय?कोठे ?कोण ?कोणाला ? कोणाचा ? कोणता ? केंव्हा ? किती ?</li>
</ol>
<span style="color: magenta;"><span style="color: blue;">३) विशेषण :</span> </span>नाम व सर्वनाम बदल अधिक माहिती देणे .<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> <span style="color: orange;">गुण वाचक विशेषण :</span>लहान ,मोठा,सुंदर ,हुशार .</li>
<li> <span style="color: orange;">संख्या वाचक विशेषण :</span> एक,दोन.तीन.</li>
<li> <span style="color: orange;">परिणामवाचक विशेषण </span>:चांगला परिणाम ,वाईट परिणाम .</li>
<li> <span style="color: orange;">संकेत वाचक विशेषण :</span>हे ,ते .</li>
</ol>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: blue;">४) क्रियापद : </span>एखादी क्रिया घडणे .<br />
<ol style="text-align: left;">
<li><span style="color: orange;">सकर्मक क्रियापद :</span>पाहणे ,खेळणे .</li>
<li><span style="color: orange;">अकर्मक क्रियापद :</span> हसणे ,रडणे.धावणे,</li>
<li><span style="color: orange;">संयुक्त क्रियापद :</span>आहे, होता, असेल .</li>
</ol>
</div>
<ul style="text-align: left;">
<li> <b><span style="color: magenta;">२.अविकारी शब्द : </span></b>ज्या शब्दाचे लिंग ,वचन,यामध्ये बदल होत नाही त्यास अविकारी शब्द म्हणतात.</li>
</ul>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: blue;">१.क्रियाविशेषण :</span>क्रियापदाबद्दल अधिक माहिती देणे .</div>
<ol style="text-align: left;">
<li> <span style="color: orange;">स्थान वाचक क्रियाविशेषण</span> : जेव्हा,तेव्हा .</li>
<li><span style="color: orange;"> कालवाचक क्रियाविशेषण :</span>आज,काल .</li>
<li><span style="color: orange;"> परिणामवाचक क्रियाविशेषण </span>:जास्त,सर्व.</li>
<li> <span style="color: orange;">रितीवाचक क्रियाविशेषण :</span> अचानक,हळूहळू ,जोरात .</li>
</ol>
<div style="text-align: left;">
<span style="color: blue;">२) शब्दयोगी अव्यव </span>:नामाला व सर्वनामाला अर्थ बोध होण्यासाठी जोडून येणारा शब्द .स,ला,ना,ते ,आत ,बाहेत,जवळ,पुढे .<br />
<span style="color: blue;">३) उभयान्वयी अव्यय :</span>दोन किंवा तीन वाक्य एकत्र करणारा शब्द .आणि ,पण,परंतु, किंवा .<br />
<span style="color: blue;">४) केवळ प्रयोगी अव्यय : </span>आपल्या मनातील विकाराला अभिव्यक्त केले जाणारे शब्द . वाह !, अरे !, छट !</div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-6272350643243068282015-02-15T06:44:00.001-08:002015-02-15T06:47:53.322-08:00वर्णमाला<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;">वर्णमाला: थोडक्यात महत्त्वाचे</span></b></span></div>
<ul style="text-align: left;">
<li> <span style="color: magenta;"><b>व्याकरण :</b></span></li>
</ul>
भाषेतील वाक्ये ,वाक्यातील शब्द व<br />
त्याच्या परस्परांशी असलेला संबंध<br />
ज्या शास्त्रात केला जातो त्यास व्याकरण म्हणतात.<br />
<ul style="text-align: left;">
<li> <span style="color: magenta;"><b>वर्ण विचार :</b></span></li>
</ul>
<div style="text-align: left;">
ज्या शब्दाचे पृथक्करण होत नाही त्यास वर्ण म्हणतात.<br />
</div>
<ul style="text-align: left;">
<li><span style="color: magenta;"><b>१) स्वर :</b></span> ज्या वर्णाचा उच्चार स्वतंत्रपणे पुर्ण होतो त्यास स्वर म्हणतात .</li>
</ul>
<ol style="text-align: left;">
<li> <a name='more'></a>ऱ्हस्व स्वर : <u>अ,इ,उ,ऋ,लृ .</u></li>
<li> दिर्घ स्वर : <u>आ,ई ,ऊ,ए,ऐ,ओ,औ.</u></li>
<li> स्वरादी : ज्या वर्णाचा उच्चार अगोदर स्वराच्या साह्याने होतो त्यास स्वरादी म्हणतात .<i> उदा</i>-<u> अं,आ:</u></li>
<li> सहजतीय स्वर :एकाच उच्चार स्थानातून निघणारे . <i>उदा</i>- <u>अ,आ /इ ,ई /उ ,ऊ .</u></li>
<li> विजातीय स्वर : भिन्न उच्चार स्थानातून निघणारे स्वर. <i>उदा</i>-<u> अ ,इ /आ ,ई /अ ,उ .</u></li>
<li> सयुक्त स्वर :दोन स्वर मिळून बनलेले स्वर म्हणजे सयुक्त स्वर होय . <i>उदा-</i> <u>अ +इ =ऐ , अ +उ =ओ ,अ +ओ =औ .</u></li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> <b><span style="color: magenta;">२) व्यंजन :</span></b>ज्या वर्णाचा उच्चार स्वराचे साह्य घेऊन होतो त्यास व्यंजन म्हणतात .</li>
</ul>
<ol style="text-align: left;">
<li> महाप्राण व्यंजन : <u>ह</u>,चे प्राबल्य असते.</li>
<li>अल्प प्राण व्यंजन :<u>ह</u>,चे प्राबल्य नसते.</li>
<li>स्पर्श व्यंजन :<u>क ,च ,ट ,त ,प</u></li>
<li>अंतस्थ व्यंजन :<u>य,र,ल ,व.</u></li>
<li>उष्ण व्यंजन :<u>श ,ष ,स</u></li>
<li>नासिक्य : <u>ड;,त्र ,ण ,न ,म .</u><br /> <span style="color: magenta;"><b>३) वर्णाची उच्चार स्थाने :</b></span><br /><div style="text-align: left;">
<ol>
<li> कंठ्य :<u>क,अ,आ.</u></li>
<li> तालव्य :<u>च,इ,ई,</u></li>
<li> मूर्धन्य :<u>ट ,र,स.</u></li>
<li> दंत्य : <u>त,ल,स</u></li>
<li> ओष्ठ्य :<u>प,उ,ऊ .</u></li>
<li> अनुनासिक : <u>ड;,त्र ,ण ,न ,म,</u></li>
<li> कंठ तालव्य :<u>ए ,ऐ.</u></li>
<li> कंठ ओष्ठ :<u>ओ,औ.</u></li>
<li> दान्तोष्ठ :<u> व .</u></li>
</ol>
<br />
Tags :<br />
<br />
<br />
<ul>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0.25em 0px;"><b><span style="font-size: xx-small;">marathi
vyaakran marathi vyakran marathi grammar marathi grammar in marathi
font in marathi language marathi vyakran blog mpsckatta mpsccurrent
mpscguidance mpsc exam marathi gk marathi mpsc</span></b></li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0.25em 0px;"><b><span style="font-size: xx-small;">naam
sarvnaam visheshab kriyapad alankar samas vrutte sandhi vakya prachar
mhani saman arthi shabd virudh arthi shabd vakyache prakar prayog
kartari karmani practice test sarav test vakyache prakar vakya pruthakaran mhani vakyache prakar kaalache prakar </span></b></li>
<li><span style="font-size: xx-small;"><a href="http://marathivyakran.blogspot.in/p/blog-page_1309.html">मुख्यपृष्ठ वर्णमाला संधी शब्दांच्या जाती प्रयोग वाक्याचे प्रकार समास अलंकार वृत्ते शब्द सिध्दी वाक्यप्रथक्करण विरुद्धार्थी शब्द समानार्थी शब्द वाक्यप्रचार म्हणी व अर्</a></span></li>
<li><span style="font-size: xx-small;"> </span></li>
</ul>
</div>
</li>
</ol>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-10693411526029060432015-02-15T06:30:00.002-08:002015-02-15T06:30:28.053-08:00सराव टेस्ट - 8 <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<br />
1)"देवाने" ह्या शब्दातील प्रत्यय कोणत्या विभाक्तिचा आहे ?<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> प्रथमा</li>
<li> द्वितीया</li>
<li> तृतीया</li>
<li> सप्तमी</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर:- 3) तृतीया</li>
</ul>
2) अत्तर, पोशाख, पेशवा हे शब्द कोणत्या भाषेतील आहे ?<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> अरबी</li>
<li> फारसी</li>
<li> पोर्तुगीज</li>
<li> कानडी<a name='more'></a></li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 2) फारसी</li>
</ul>
3) "जिवाची उलाघाल होणे" ह्या वाक्प्रचाराचा समानार्थी वाक्प्रचार कोणता ?<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> जिवापाड जपने</li>
<li> जिवाचे रान करणे</li>
<li> ब्रम्हांड आठवने</li>
<li> जीव मुठीत धरने</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर:- 3) ब्रम्हांड आठवने</li>
</ul>
4) ' मी त्याला खुप समजावले परन्तु त्याने काही ऐकले नाही '<br /> ह्या संयुक्त वाक्यातील विधेय ओळखा.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> मी,त्याने</li>
<li> समजावले, ऐकले</li>
<li> मी, समजावले</li>
<li> त्याने, नाही</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर:- 2) समजावले, ऐकले</li>
</ul>
5) "देवा मला चांगली बुध्दी दे " ह्या वाक्याचा प्रकार ओळखा.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li>स्वार्थी</li>
<li> विध्यर्थि</li>
<li> आज्ञार्थी</li>
<li> संकेतार्थी</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 3) आज्ञार्थी</li>
</ul>
6) पर्यायी उत्तरातील गटाबाहेरचा तध्दित शब्द कोणता ?<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> आनंदीत</li>
<li> नवीन</li>
<li> वजनी</li>
<li> मानसिक</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर:- 3) वजनी</li>
</ul>
7) "सूर्य" या अर्थाने पुढील शब्द वापरत नाही<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> भास्कर</li>
<li> सुधाकर</li>
<li> सविता</li>
<li> रवी</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 2) सुधाकर</li>
</ul>
8) रामरावाना इतरांची " स्तुती करण्याची " सवय झालेली आहे.<br /> अवतरण चिन्हातील शब्दासाठी योग्य वाक्प्रचार कोणता ?<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> उजेड पाडने</li>
<li> गुण उधळने</li>
<li> पांघरुन घालने</li>
<li> चहा करणे</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 4) चहां करने</li>
</ul>
9) ' कर्ता' ह्या शब्दातील सिध्दशब्द कोणता ?<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> कार्य करणारा</li>
<li>कर्तुत्व</li>
<li>कर</li>
<li> कर्ता</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 3) कर</li>
</ul>
10) "रमेशचन्द्र पुस्तक वाचतो" या वाक्याचे कर्मणी प्रयोगात रूपांतर करा<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> रमेशचन्द्र पुस्तक वाच</li>
<li> पुस्तक रमेशचन्द्र वाचतो</li>
<li> रमेशचंद्राने पुस्तक वाचले</li>
<li> रमेशचन्द्र पुस्तक वाचत आहे</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 3) रमेशचंद्राने पुस्तक वाचले</li>
</ul>
<div style="text-align: center;">
<b><span style="font-size: large;"><span style="background-color: yellow;"><a href="http://marathivyakran.blogspot.in/p/blog-page_3475.html"> आपल्यासाठी आणखी टेस्ट </a></span></span></b></div>
<br />
<br />
Tags:<br />
<br />
<ul>
<li><b style="background-color: #cccccc; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18.200000762939453px;"><span style="font-size: xx-small;">marathi
vyaakran marathi vyakran marathi grammar marathi grammar in marathi
font in marathi language marathi vyakran blog mpsckatta mpsccurrent
mpscguidance mpsc exam marathi gk marathi mpsc</span></b></li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0.25em 0px;"><b><span style="font-size: xx-small;">naam
sarvnaam visheshab kriyapad alankar samas vrutte sandhi vakya prachar
mhani saman arthi shabd virudh arthi shabd vakyache prakar prayog
kartari karmani practice test sarav test</span></b></li>
</ul>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-48562519910978321422015-02-15T06:21:00.003-08:002015-03-29T07:12:06.812-07:00सराव टेस्ट - 7 <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<br />
1) दोन स्वर एकत्र येउन तयार होणार्या स्वराला काय म्हणतात ?<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> र्हस्व स्वर दीर्घ स्वर</li>
<li> संयुक्त स्वर</li>
<li><span class="text_exposed_show"> वर्ण</span></li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li><span class="text_exposed_show"> उत्त्तर :- 3) संयुक्त स्वर</span></li>
</ul>
<br />
2) ' म ' ह्या वर्नाचे स्थान कोणते ?<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> कंठ्य</li>
<li> तालव्य </li>
<li> ओष्ठ्य </li>
<li> मूर्धा</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 3) ओष्ठ्य</li>
</ul>
<br />
3) 'ळ' हा वर्ण.....<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> कानडी भाषेतून आलेला आहे</li>
<li> अरबी भाषेतून आलेला आहे</li>
<li><a name='more'></a> संस्कृत भाषेतून आलेला आहे.</li>
<li> मराठीतील स्वतंत्र वर्ण आहे</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 4) मराठीतील स्वतंत्र वर्ण आहे</li>
</ul>
<br />
4) संयुक्त स्वर हे _ _ _ असतात.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> कमी लांबीच्या उच्चाराचे असतात.</li>
<li> र्हस्व उच्चाराचे असतात</li>
<li> दीर्घ उच्चाराचे असतात</li>
<li> यापैकी नाही</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 3) दीर्घ उच्चाराचे असतात</li>
</ul>
5) 'जगन्नाथ' ह्या शब्दाचा विग्रह कसा होइल <br />
<ol style="text-align: left;">
<li> जगन+नाथ</li>
<li> जग+नाथ</li>
<li> जग+न्नाथ</li>
<li> जगत+नाथ</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 4) जगत+नाथ</li>
</ul>
6) संधीचा योग्य पर्याय निवडा. ( मन:+राज्य)<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> मनोराज्य</li>
<li> मन:राज्य</li>
<li> मनराज्य</li>
<li> मनाचेराज्य</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर:- 1) मनोराज्य</li>
</ul>
7) त्याचे "वागणे " मोठे प्रेमळ आहे.<br />
अवतरण चिन्हातिल शब्दाची जात ओळखा.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> विशेष नाम</li>
<li> सामान्य नाम</li>
<li> भाववाचक नाम</li>
<li> धातूसाधित नाम</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर:- 4) धातूसाधित नाम</li>
</ul>
8) तुमचा मुलगा "कुंभकर्ण " दिसतोय.<br />
अवतरण चिन्हातिल शब्दाचा प्रकार ओळखा.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> विशेष नाम</li>
<li> भाववाचक नाम</li>
<li> सामान्यनाम</li>
<li> समूहवाचक नाम</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर:- 3) सामान्यनाम</li>
</ul>
9)चुकीची जोड़ी ओळखा.<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> भाषा-भाषा</li>
<li>सभा-सभा</li>
<li>फोटो-फोटो</li>
<li>घोड़ा-घोड़े</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 4) घोड़ा-घोड़े</li>
</ul>
10) अनेकवचनी रूप दया. ( युवती )<br />
<ol style="text-align: left;">
<li> युवत्या</li>
<li> युवती</li>
<li> व्युत्या </li>
<li> यापैकी नाही</li>
</ol>
<ul style="text-align: left;">
<li> उत्तर :- 2)युवती</li>
</ul>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: yellow;"><b><span style="font-size: large;"><a href="http://marathivyakran.blogspot.in/p/blog-page_3475.html"> आणखी सराव टेस्ट </a></span></b></span></div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
Tags: </div>
<div style="text-align: left;">
</div>
<ul>
<li><b style="background-color: #cccccc; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18.200000762939453px;"><span style="font-size: xx-small;">marathi
vyaakran marathi vyakran marathi grammar marathi grammar in marathi
font in marathi language marathi vyakran blog mpsckatta mpsccurrent
mpscguidance mpsc exam marathi gk marathi mpsc</span></b></li>
<li style="border: none; margin: 0px 0px 0.25em; padding: 0.25em 0px;"><b><span style="font-size: xx-small;">naam
sarvnaam visheshab kriyapad alankar samas vrutte sandhi vakya prachar
mhani saman arthi shabd virudh arthi shabd vakyache prakar prayog
kartari karmani practice test sarav test</span></b></li>
</ul>
<a href="https://plus.google.com/109800081789076279389" rel="publisher">Google+</a>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-8144729482927599412015-01-14T22:16:00.003-08:002015-01-14T22:16:31.607-08:00अध्याक्षर "अ " पासून विरुद्धार्थी शब्द <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<span style="color: red;"><b><span style="font-size: x-large;">अध्याक्षर "अ " पासून विरुद्धार्थी शब्द </span></b></span><span style="color: red;"><b><span style="font-size: x-large;"> </span></b></span></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
अथ x इति <br />
अजर x जराग्रस्त <br />
अमर x मृत्य <br />
अधिक x उणे <br />
अलीकडे x पलीकडे <br />
अवघड x सोपे <br />
अंत x प्रारंभ <br />
अचल x चल <br />
अचूक x चुकीचे <br />
अडाणी x शहाणा<br />
अटक x सुटका <br />
अतिवृष्टी x अनावृष्टी <br />
अती x अल्प <br />
अर्थ x अनर्थ <br />
अनुकूल x प्रतिकूल<br />
अभिमान x दुरभिमान <br />
अरुंद x रुंद <br />
अशक्य x शक्य <br />
अंधकार x प्रकाश <br />
अस्त x प्रारंभ <br />
अडचण x सोय<br />
अपेक्षित x अनपेक्षित <br />
अशक्त x सशक्त<br />
अर्धवट x पूर्ण <br />
अमूल्य x कवडीमोल <br />
असतो x नसतो<br />
अपेक्षाभंग x अपेक्षापूर्ती <br />
अंथरूण x पांघरूण <br />
अग्रज x अनुज<br />
अनाथ x सनाथ<br />
अतिवृष्ट x अनावृष्टी<br />
अधोगती x प्रगती, उन्नती<br />
अबोल x वाचाळ<br />
अब्रू x बेअब्रू<br />
अल्लड x पोक्त<br />
अवखळ x गंभीर<br />
अवजड x हलके</div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-74631483202430391242015-01-14T22:09:00.004-08:002015-01-14T22:09:36.799-08:00अध्याक्षर " क्ष " नुसार समानार्थी शब्द<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name" style="color: blue; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 30px; font-stretch: normal; margin: 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: red;">अध्याक्षर " क्ष " नुसार समानार्थी शब्द</span></h3>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white;"><b>क्षमा = माफी </b></span></div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-29590256844749800852015-01-14T22:09:00.000-08:002015-01-14T22:09:01.935-08:00अध्याक्षर " ह " नुसार समानार्थी शब्द<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name" style="color: blue; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 30px; font-stretch: normal; margin: 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: red;">अध्याक्षर " ह " नुसार समानार्थी शब्द</span></h3>
<span style="background-color: white;"><b> </b></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white;"><b> </b></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white;"><b>हद्द = सीमा, शीव <br />हल्ला = चढाई <br />हळू चालणे = मंदगती<br />हकिकत = गोष्ट, कहाणी, कथा <br />हात = हस्त, कर, बाहू <br />हाक = साद <br />हित = कल्याण <br />हिंमत = धैर्य <br />हुकूमत = अधिकार <br />हुरूप = उत्साह <br />हुबेहूब = तंतोतंत <br />हेका = हट्ट, आग्रह </b></span></div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-55621985223872324232015-01-14T22:07:00.004-08:002015-01-14T22:11:08.548-08:00अध्याक्षर " स " नुसार समानार्थी शब्द<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name" style="color: blue; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 30px; font-stretch: normal; margin: 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: red;">अध्याक्षर " स " नुसार समानार्थी शब्द</span></h3>
<span style="background-color: white;"><b><br /></b></span></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white; font-size: large;"><b>सकाळ = प्रभात, उष:काल<br />सचोटी = खरेपणा <br />सफाई = स्वच्छता <br />सवलत = सूट <br />सजा = शिक्षा <br />सन्मान = आदर <br />संकट = आपत्ती<br />संधी = मोका<br />संत = सज्जन, साधू </b></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white; font-size: large;"><b>संपत्ती = धन, दौलत, संपदा<br />सायंकाळ = संध्याकाळ <br />सावली = छाया <br />साथी = सोबती, मित्र, दोस्त, सखा <br />स्तुती = प्रशंसा <br />स्पर्धा = चुरस, शर्यत, होड, पैज<br />स्थान = ठिकाण, वास, ठाव <br />स्त्री = बाई, महिला, ललना<br />संध्याकाळ = सायंकाळ, सांज <br />स्फूर्ती = प्रेरणा <br />स्वच्छता = झाडलोट<br />सुवास = सुगंध, परिमल, दरवळ <br />सुंदर = सुरेख, रमणीय, मनोहर, छान <br />सागर = समुद्र, सिंधू, रत्नाकर, जलधी<br />सावली = छाया <br />सामर्थ्य = शक्ती, बळ<br />साहित्य = लिखाण<br />सेवा = शुश्रूषा <br />सिनेमा = चित्रपट, बोलपट <br />सिंह = केसरी, मृगराज, वनराज<br />सुविधा = सोय <br />सुगंध = सुवास, परिमळ, दरवळ<br />सूत = धागा, दोरा<br />सूर = स्वर <br />सूर्य = रवी, भास्कर, दिनकर, सविता <br />सोने = सुवर्ण, कांचन, हेम<br />सोहळा = समारंभ </b></span></div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-82389893711689009312015-01-14T22:06:00.003-08:002015-01-14T22:06:31.836-08:00अध्याक्षर " श " नुसार समानार्थी शब्द<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name" style="color: blue; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 30px; font-stretch: normal; margin: 0px; position: relative; text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: red;">अध्याक्षर " श " नुसार समानार्थी शब्द</span></h3>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white;"><b>शरीर = देह, तनू, काया, कुडी, अंग<br />शक्ती = सामर्थ्य, जोर, बळ <br />शर्यत = स्पर्धा, होड, चुरस <br />शहर = नगर<br />शंकर = चंद्रचूड <br />श्वापद = जनावर <br />शास्त्रज्ञ = वैज्ञानिक <br />शाळा = विद्यालय <br />शाळुंका = शिविलिंग<br />शेत = <br />शिवार, वावर, क्षेत्र<br />शिवार = शेत, वावर <br />शीण = थकवा <br />शील = चारित्र्य<br />शीतल = थंड, गार <br />शिक्षा = दंड, शासन <br />श्रम = कष्ट, मेहनत </b></span></div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-9056888021009507417.post-65822684331248088682015-01-14T22:04:00.004-08:002015-01-14T22:04:49.559-08:00अध्याक्षर " व " नुसार समानार्थी शब्द <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: x-large;"><b><span style="background-color: white;"> </span><span style="background-color: white; color: red;">अध्याक्षर " व " नुसार समानार्थी शब्द</span></b></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white;"><b> </b></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white;"><b>वस्त्र = कपडा <br />वारा = वात, पवन, अनिल, मारुत, समीर, वायू <br />वाट = मार्ग, रस्ता <br />वाद्य = वाजप <br />वातावरण = रागरंग<br />वेग = गती<br />वेळ = समय, प्रहर<br />वेळू = बांबू <br />वेश = सोशाख<br />वेदना = यातना <br />विश्रांती = विसावा, आराम<br />वितरण = वाटप, वाटणी <br />विद्या = ज्ञान <br />विनंती = विनवणी <br />विरोध = प्रतिकार, विसंगती<br />विसावा = विश्रांती, आराम <br />विश्व = जग, दुनिया <br />वीज = विद्युर, सौदामिनी <br />वृत्ती = स्वभाव <br />वृद्ध = म्हातारा <br />वैराण = ओसाड, भकास, उजाड <br />वैरी = शत्रू, दुष्मन <br />वैषम्य = विषाद <br />व्यवसाय = धंदा <br />व्याख्यान = भाषण </b></span></div>
</div>
eMPSCkattahttp://www.blogger.com/profile/04170887660914824305noreply@blogger.com